0

Do you speak English? – Denník N



„Prispejte mi, prispejte mi…“, .. otravuje ma starší pán na Trnavskom mýte…

O chvíľu je tu ale znovu….

Sme zbabelci keď nereagujeme? Možno.. Uvažujem..

Načo si ale míňať energiu..?

„Prispejte mi…“,… pán je tu znovu…. Niektorí ľudia sú ako pijavice… Prisajú sa a je koniec……

Chvíľku naňho civím a potom sa to spustí…..

Niečo vo mne povie: „Prispejte miiiii, prispejte miii…“,… nastavujem ruku ako on pred chvíľou… Chlapík na mňa zhrozene kuká a ťuká si na hlavu. Akože som „na hlavu“.. Doslovne sa ma zľakne…

Táák… to by sme mali.. táto technika zabrala.. volá sa to mirroring, kde používate zrkadlenie na toho druhého .. zopakujete to, čo práve urobil ten druhý…… Každopádne to má zaujímavé účinky (-: haha..

Potom sedím na kofole… Čašníčke vysvetľujem – čo si chcem objednať..

Ona však o chvíľu zase pribehne a nechápavo, .. akoby nemala žiadnu predošlú informáciu o tom čo som objednala – zase sa spýta: „Niečo pre Vás..?“

Nechápavo sa nadýchnem a hovorím jej: „Však ste tu pred chvíľkou boli,.. či.. počkajte, to ste neboli vy..?“  Kuká… ani sa nezasmeje. Jasné, že to bola ona!

Svet schmúrovatel a zmumáčtel. My slováci sme trochu takí mumáci…..

Pripadá mi to,..  ako keby každý mal inú aplikáciu.. Nie. Každý má v hlave iný „mobil“.. akoby sme hovorili inými jazykmi.. chápete, niekto má samsung, niekto iphon a niekto huawei…. Potom sa často stáva, že tie aplikácie medzi sebou nie sú kompatibilné…. Softvér apple predsa nebude fungovať ako microsoft…..

A takto si fakt niekedy pripadám…..

Naposledy,.. keď som doma hľadala kábel na prenosnú nabíjačku, celkom mi to došlo….

Toľko káblov, .. a predstavte si, žiaden na tú nabíjačku nepasoval…. dosť som sa zapotila, kým som na druhej podobnej poličke našla ten správny…. Bingo!

Keď som sa zúfalo pozerala na tie káble a rôzne koncovky – v tom mi to došlo! Prišiel môj aha moment..  Je to naozaj metafora ako funguje svet ľudí. Každý má istú koncovku ako káble na mobil….. Každý je vybavený aplikáciami. Niektoré je možné „dodať“,.. ale nikdy nemôžete zmeniť kompletne celé nastavenie mobilu… Ibaže by to už nebol celkom on…. v skratke – každý má o trochu iné vybavenie… je to ako s tými káblami a koncovkami.. mobilmi.. preto v niektorých vzťahoch nikdy nebudeme mať jasno… hľadajme ľudí s podobnymi nastaveniami.. a nesnažme sa preinštalovávať tie naše..

A my hlúpi ľudia, snažíme sa stále tzv. zapadať.. porovnávame sa.. a často si poškodzujeme svoje aplikácie, z ktorých by sme mali vlastne ťažiť……  a hýčkať si ich…. deštruujeme sa…

Snažíme sa mať to, čo nemáme – aj mentálne, aj fyzicky… pritom sme vlastne celkom dokonalé bytosti… Každý by mal naplniť svoj kód… ako najlepšie vie. A teda – mal by zistiť, čo to je – to, čo ho napĺňa, robí šťastným…

Tuto úvahu preruší starší muž…

„Na niekoho čakáte..?“,.. osloví ma starší muž..

„Áno…“,.. odpoviem rýchlo… Veď vždy na niekoho čakám, aj keď nečakám. V dnešnej dobe je to skrátka istejšie. Hlavne keď som na cestách… Co je ale zaujímavé – zakaždým mužov táto odpoveď zmätie….. Pamätám si raz na jedného rusa v Prahe, ktorý mi dal na cestu cukríky, .. hovoril, že musí niečo zmeniť v živote a potom odišiel…. ale ešte pred tým ma objal akoby ma poznal 150 rokov(-: ……. alebo si pamätám na chlapíka v Prahe, ktorý prišiel za mnou a narovinu sa spýtal, či mám priateľa..? Lebo, že keby nie, ukázal by mi jeho obchod a nočnú Prahu. A potom dodal: „No a keby sa Ti to po tej nočnej Prahe páčilo,.. bývam v tamtom hoteli…“

Hahaaa! Cudzinci aspoň nestrácajú čas. Neošaľujú knihami, nevysvetľujú – kde boli všade vo svete a nezačnú ukazovať fotky z mobilu…

Začnú obyčajne tým, že mám pekné legíny,.. a potom hneď prejdú do bodu x – že či by som s nimi nešla tam a tam… Milí. Neklamú. Nejdú na to cez básne, poéziu, hodnoty(-: a vraj spoločné záujmy…. skrátka..  plynulosť z bodu A do bodu x je neskutočne veľmi rýchla. Trochu neromantické, uznávam,.. ale.. sú zato uprimní. Autentickí. Fakt oceňujem ľudí, čo dokážu byť sami sebou neustále… a nehrajú hry, role.. Neznášam afekty! Ľudia s afektami asi nemajú svoju identitu. Tak to hrajú…. no jo…. svet je plný hercov a herečiek!

Skrátka… Sme ako tie mobilné telefóny…. Preto občas v tých vzťahoch vznikajú nedorozumenia…. Zrazu nemáte signál …. ani spojenie… a vo vzduchu cítite čosi divného …“Do you speak English?“ Hovoríme tým istým jazykom?

Nemáte zvuk a ani obraz..

A ona taká a taká.. bodkovaná strakatá.. vydatá…. (-:

Večer zas tá istá otázka pri kajakoch…

Človek nemôže ani chvíľku stráviť sám.. Žena a sama? Panebože! Čože?

Svet je plný paradoxov… Vraj ukážem Vám kajaky.. poplávame…. a potom by sme sa mohli prejsť tam ďalej… ha!

No jo! Ale ja zas ako obyčajne – predsa na niekoho čakám…

Na Godota??? Godote, kde jsi?

Potom na masáži chytám zase záchvat smiechu. Z víru každodenného života do meditačnej Enyi. Vraj uvoľnite sa.. A zas taký ten tlak… potom 1094 myšlienok, čo ma ešte čaká… …zastavte ich.. V tom mi napadne tá scéna z českého filmu: „nezastavujeme, máme spoždení“…  Toto ma naozaj rozosmeje, čo na tichej masáži pôsobí dosť absurdne a divne! (-:  Ležím zrazu tu.. v duchu meditačnej hudby sa snažím uvoľniť..  haha.. Čím chcem byť vážnejšia, tým viac sa smejem… a zase sa spúšťa mod „keby“… a keďže sa myseľ na lehátku trochu nudí – proste kreuje … toto naozaj nemám rada na mojej mysli. Ona v kuse niečo vytvára… Aj keď ju už vypínam. Ona si zas len tak pokračuje v sne…. nechce mať zalepené ústa. Ani náhodou… Občas by som si od nej zobrala dovolenku(-: a vymenila by som mysle s niekým iným. To by bolo, čo? Možno by sme sa fakt niečo aj naučili.. Budúci svet bude kradnúť informácie z mysle. Bytosti budú už vyspelé a možno budú ovládať čítanie myšlienok.. a to prinesie aj patáliu..

No poďme naspäť do reality…

My sme vlastne takí smiešni.. my budeme radšej tvrdiť, že tá naša aplikácia je tá najlepšia… miesto toho, aby sme sa čosi naučili, updatovali či resetovali.. „Mám to nejlepší zboží“,.. ha! Sme my ale smiešni! Len ja! Ja! Ja! Kto to pičúvať má? Haha! Preklep! Počúvať.. pardonnes.. Tak rýchlo umlčať update iných aplikácií…

Sedím na kofole, píšem članok a potmehúdsky sa smejem.. neviem kto je potmehút… je to potmehúD? Alebo potmehúT? Postrehy píšte na xxxxxx..gmail.com.. (-: haha.. Fakt sa bavím..

Od malička som ľudí nasierala smiechom. Vždy som sa vedela v najnevhodnejšiu chvíľu rozosmiať a niektorí ľudia to zobrali tak, ze sa im smejem… V škôlke som bola niekoľko krát vyhodená do kúta, … potom počas komunistického režimu ruky za chrbát… a počas vysokej školy vyhodená za dvere.. v školstve outsider a „drzá ochechula, ktorá prejavuje svoj názor a ešte sa pri tom aj smeje a vôbec si dovolí ešte niečo si aj myslieť“. Do temniceeee! To som ja!

Doteraz mi to ostalo…. Raz keď ma niekto bude mať chuť prizabiť, bude to kvôli smiechu…. bude mi smiešne.. a môj kútik úst sa pohne nahor.. nevhodne mi šklbne mojím kútikom a potom sa spustí záchvat smiechu, ktorý vybuchne do priestoru….  keď sa to raz stane, aspoň ostanú po mne piesne,.. a umriem ako autentický živočích, ktorý si svoj život užil…… (-:

Večer, keď vychádzam z mužského wc, lebo ženské je zas ako inak  plné – sa ešte dozvedám od jednej pani, že dámy nechodia na mužské wc… dámy sa asi pototo….. tak sa pocikajte radšej dámy!  (-: Mimochodom, viete ake sú mužské wecká čisté? .. tak PS pre tie dámy – radšej na mužské ani nechoďte…… (-: Aby ostali naďalej čistejsie ako ženské, pardonnes „dámske“ (-:

Tento deň zakončujem pri Dunaji.. Ách.. taká kráááása!.. Nikto nehundre.. nefrfle.. voda ukľudňuje.. vonia.. žblnká.. ide svojim tempom…. a myseľ mlčí…. konečne tá potvora zna chvíľku zaspala ….. zastavteeeeeeeeeeee čaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaas (-:

„Sorry“,.. .. ozve sa po chvíli… A je to tu zas… no čo už..

Tak zas len na niekoho čakám (-: , aj keď zase nečakám…

Veď patrí sa, aby žena nesedela dlho sama …… čo?

„Patrí sa, zoznámiť sa s tvojou rodinou…….

Patrí sa, keď máš ženu tak nechodiť tajne za inou..“,.. spievam pri vode môj song.. a pomaly kráčam peši domov…..

Ak chcete počuť to, čo sa patrí, kliknite na odkaz dole. Ak nie, ani náhodou neťukajte na tento odkaz (-: Lajkujte, nelajkujte, .. každopádne sa enjoyujte zo života (-:  A ked sa netešíte – čosi zmeňte.. farbu vlasov, trasu do práce, .. šéfa či samotnú prácu…? To viete vy!

 Niekedy stačí málo.. možno viac priestoru pre seba… Ticho? Prírodu? Inokedy to chce veľkú zmenu… ale hlavne sa nesnažte meniť svoje prirodzené nastavenia… a nezabíjajte v sebe svoj potenciál, ktorým prirodzene disponujete..

Majce še a trimce še! (-:

PS: článok bol napísaný po výbornej masážke.. ďakujem za dobrú „smejúcu“ masážku výbornemu terapeutovi xyz (I don’t know ..??) v centre Viavital, Bratislava.. ♧♡♤

Lúči sa s Vami ☆Večná mimozemšťanka Kity☆

(Foto k článku: ako inak – moje, ufónske… oblaky a ukľudňujúci západ Slnka pri Dunaji… )

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Source

https://dennikn.sk/blog/1227368/do-you-speak-english-2/

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

learnalanguage101-20
US
AKIAJFKMPRRNZK57TA2A